V nedeľu, 30. októbra 2011, uplynulo 93 rokov od prijatia Martinskej deklarácie, ktorou sa slovenskí národovci prihlásili k spoločnej česko-slovenskej štátnosti. Bolo to 2 dni po vyhlásení Československej republiky v Prahe. Pravidelne v toto výročie sa objavujú polemiky o tom, aký význam mal nový štát pre Slovákov, aké bolo ich postavenie a úloha vo formujúcej sa demokratickej republike. Nastoľuje sa otázka, či by sa výročie vzniku ČSR malo na Slovensku pripomínať štátnym sviatkom ako v Českej republike.
Snáď každá jedna významnejšia udalosť slovenských dejín 20. storočia sa stáva predmetom vášnivých debát, pričom, ak ide o otázku česko-slovenskú, vytvárajú sa dva rozdielne názorové prúdy. Prvý, ktorý oceňuje predovšetkým nastolenie demokratického režimu a zbavenie sa maďarizačného útlaku. Ten druhý poukazuje viac na neskorší politický, hospodársky a sociálny vývoj v republike, poznačený pražským centralizmom, čechoslovakizmom, nerešpektovaním Pittsburskej dohody, odbúravaním slovenského priemyslu fungujúceho ešte z čias Uhorska, veľkú vlnu vysťahovalectva Slovákov atď. Každý, kto tieto debaty sleduje a overuje si pravdivosť argumentov, zisťuje, že obe strany majú v mnohom pravdu. Vážnosť a význam každej skutočnosti, ktorú Československo so sebou prinieslo, rozdielne vnímajú ľudia, pre ktorých sú prvoradými hodnotami národ a štát, inak zas ľudia, ktorí presadzujú skôr myšlienky liberálnej demokracie a rovnoprávnosti. Bohužiaľ, mnohokrát diskusia končí vzájomnými obvineniami, že jedni sú protislovenskí, tí druhí zase protidemokratickí.
Rád by som poukázal na fakt, že hoci spoločný štát mal bezpochyby mnohé nedostatky, ktoré poškodili vzťahy medzi oboma národmi, význam jeho vzniku nespochybňovali ani predstavitelia HSĽS, ktorí boli obviňovaní zo snáh o jeho rozbitie. Predseda strany Andrej Hlinka bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie, bol za vznik spoločného štátu. Jeho kritika voči Prahe však vyplývala z pomerov, ktoré nastali až neskôr. Je teda rozdiel vzniesť kritiku voči konkrétnej politike konkrétneho režimu a vyjadrením nespokojnosti z existencie štátnosti ako takej. Mnohí tieto dve skutočnosti stotožňujú, lenže taký pohľad neprispieva k objektívnemu hodnoteniu dejín. Napokon, keď už 14. marca 1939 došlo k vyhláseniu samostatného Slovenského štátu, hneď v nasledujúci deň vyšiel v ľudáckom denníku Slovák článok, ktorý radostne oznamoval vytvorenie slovenskej štátnosti, no nevyhol sa ani hodnoteniu práve zaniknutej republiky. Iba pripomínam, že v čase uzávierky čísla redakcia Slováka ešte nepoznala obsah rokovaní medzi prezidentom Emilom Háchom a Adolfom Hitlerom, keď sa dohodli na vytvorení Protektorátu Čechy a Morava. Z článku vyberám:
„Republika česko-slovenská – už či prvá alebo druhá – to už len je mátavý tieň minulosti. Ako si usporiadajú Česi svoj ďalší štátny život, to je už ich vecou. Nesporne len musíme ďakovať, že nám vo veľmi mnohom pomohli a že bez nich by sme si pred dvadsiatimi rokmi slobodu ani nevydobyli. To je historická skutočnosť a kto by ju chcel poprieť, bol by človekom nespravodlivým. Ale nesporná pravda je to, že úprimnú slovenskú vďačnosť zneužili k svojim vlastným expanzívnym cieľom a tá vďačnosť zmenila sa potom v slovenských srdciach najprv na podozrenie, neskôr chlad a nakoniec v tvrdý odpor. Ak chcú niekoho pre 14. marec obviňovať, nech obvinia v prvom i poslednom rade seba. Dokáže im to sama história. A tak sa teda lúčime s Česko-slovenskou republikou my Slováci, ktorí práve dnes sme začali dýchať svieže, ozdravujúce a optimizmu plné ovzdušie samostatného slovenského štátu. I želáme to najlepšie bratom Čechom, nech sa dobre majú v svojom novom českom štáte a hlavne želáme im, aby sa politicky poučili zo 14. marca, keď sa zo 6. októbra poučiť nedali.“
Otázka, či by sme si mali pripomínať vznik ČSR na štátnej úrovni, je teda naozaj legitímna. No zastávam názor, že by to nemalo byť 28. októbra ako v Českej republike (v tento deň sa na Slovensku ešte ani nevedelo, že ČSR vôbec vznikla), ale práve na výročie Martinskej deklarácie – 30. októbra 1918. Rovnako by však bolo vhodné vyhlásiť aspoň za pamätný deň vznik Slovenského štátu, 14. marca 1939. Ak si niekto myslí, že by sa tým snáď rehabilitoval ľudácky režim, tak sa veľmi mýli. Slovenský štát sa nezrodil z nejakého politického vákua, bolo to zavŕšenie dvadsaťročného úsilia slovenských národovcov o dosiahnutie zvrchovanosti Slovenska. Nič nemení na tejto skutočnosti ani fakt, že k nej dopomohol Adolf Hitler. Slovenský štát nebol Slovákom nanúteným, ako to 40 rokov hlásala komunistická propaganda. A Československú republiku, ak ju chápeme ako prechodný a dočasný model na ceste Slovákov k vlastnému štátu, nebude mať problém pripomenúť si spolu ani národovec, ani liberál.
Pramene:
Hlinkov sen skutkom: Slovenský štát!, Slovák (denník), 15. marca 1939, s. 1
Celá debata | RSS tejto debaty