Dnes si pripomíname historickú udalosť, ktorá ako jedna z mnohých vážne ovplyvnila vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. 2. novembra 1938 sa vo viedenskom zámku Belvedere konalo medzinárodné stretnutie, ktoré sa do dejín zapísalo ako Viedenská arbitráž (resp. Prvá viedenská arbitráž). Rozhodnutím taliansko-nemeckej komisie muselo Česko-Slovensko odstúpiť Maďarsku južné územia Slovenska a Podkarpatskej Rusi v línii Senec – Galanta – Vráble – Levice – Lučenec – Rimavská Sobota – Jelšava – Rožňava – Košice – Michaľany – Veľké Kapušany – Užhorod – Mukačevo. V tzv. pomníchovskom období druhej republiky, po tom, čo české územia prišli o Sudety, Slovensko stratilo takmer tretinu územia (vyše 10 000 km2), na ktorom žilo asi 85 000 slovenských obyvateľov. Maďarská armáda mala obsadiť vyznačené územie medzi 5. – 10. novembrom 1938. Na tomto území maďarská vláda udelila armáde poverenie zaviesť vojenský režim, v ktorom o všetkom rozhodovali vojenskí velitelia a vojenské súdy.
Česko-Slovenský zvukový týždenník Aktualita o Viedenskej arbitráži
V podstate išlo o čiastočné naplnenie cieľov maďarskej politiky o obnovenie stavu z roku 1918, teda obnovenie Uhorska. Slováci, ktorí tu žili, pocítili dopad nového režimu od prvého dňa. Predovšetkým nastalo vyhosťovanie obyvateľstva, ktoré prišlo na južné územie Slovenska po roku 1918. Štátni úradníci museli opustiť svoje domovy do 48 hodín. Vysťahovanie prebiehalo zväčša pomocou nákladných automobilov. Do začiatku decembra nútene opustilo okupované územie Slovenska asi 3300 ľudí a v priebehu decembra do konca roka asi 50 000 ľudí. Maďarské propagačné filmové materiály ani neskrývali ošiaľ, počas ktorého boli stŕhané symboly Česko-Slovenskej republiky, pretierané slovenské nápisy na budovách, premenované ulice atď. Zobrazili to ako „oslobodenie Hornej zeme – Felvidéku“. Je pomerne známy i krátky slovenský prejav admirála Horthyho v Košiciach, v ktorom Slovákom sľuboval: „Buďte presvedčení, že spolucítiaca láska celého maďarského národa zabezpečí vám úplnú slobodu slovenského jazyka a kultúry!“ Aká bola realita, to najlepšie dokumentuje incident, ktorý sa stal v Šuranoch 25. decembra 1938, keď maďarskí žandári zastrelili dievča Máriu Kokošovú po tom, čo občania idúc z kostola spievali slovenskú hymnickú pieseň.
Maďarská propaganda zobrazila obsadenie južného Slovenska ako „oslobodenie Felvidéku“
Južné Slovensko bolo znovu pričlenené k Československu po skončení 2. svetovej vojny. O dva roky neskôr, 10. februára 1947, bola Viedenská arbitráž potvrdená ako neplatná a zrušená Parížskou dohodou. Slováci na južných územiach sa tak po vyše 6 rokoch zbavili režimu pripomínajúceho uhorskú éru počas maďarizácie. To, čo však nastalo po vojne, možno nazvať reslovakizáciou a ťažké časy pre zmenu čakali mnohých Maďarov…